KEĎ
Milan Kvietok / Peter Veverka
Chcem ti šepkať nespočetne krát,
len tri slovká: Mám ťa rád...
objať ťa a nežne hladiť,
tvoju vôňu jemnú stále cítiť.
Povedať ti bozkom sladkým,
že pre mňa si len ty všetkým
a čo v živote môže krajšie byť,
než láska, ten najhlbší cit?
Veď aké je na dvoch pozrieť krásne,
keď svoje srdcia zasvätia láske,
keď kvet ku kvetu hlávku skloní
a svojou sladkou vôňou ho omámi
a povie bez jediného slova,
že iba on tak veľa znamená,
viac ako na svete čokoľvek
je aj pre neho tento kvet.
Keď voda oheň uhasí,
čo na tom, že sa vyparí,
v obláčik ľahučký sa rozplynie,
s pocitom šťastia, bez žiaľu, že zahynie,
nepoznajúc tú pravdu známu,
že príde čas a je tu znovu,
keď zletí z nebies po kvapkách
a uhasí všetkým zo smädu strach.
Veď aké je na dvoch pozrieť krásne,
keď svoje srdcia zasvätia láske,
keď kvet ku kvetu hlávku skloní
a svojou sladkou vôňou ho omámi
a povie bez jediného slova,
že iba on tak veľa znamená,
viac ako na svete čokoľvek
je aj pre neho tento kvet.
V čom je to šťastie nesmierne?
Láska sa rozdáva a predsa nehynie, óóó...